Otec Ignatios Duchovník¹ patril medzi najváženejšie osobnosti Svätej Hory Atos. Osemdesiat rokov žil najtvrdším asketickým životom v Katunakia a stal sa nádobou Svätého Ducha.
Otec Ignatios získal talentovaného poslušníka Neofyta, mladíka s nadmernou asketickou horlivosťou.
Jednu noc otec Neofytos začul slabé klopanie na dvere jeho kélie a nežný ženský hlas:
– Vstaň, dieťa moje. Choď do chrámu, pretože moja lampada zhasla.
Okamžite vyskočil, znepokojený uteká k chrámu ich pustovníckej kalyvy a nachádza zhasnutú lampadu pred ikonou Presvätej Bohorodičky. Celý dojatý ju zapálil, úprimne sa pomodlil a vrátil sa späť do svojej kélie.
To isté sa udialo aj počas nasledujúcich nocí.
– Duchovne som vyrástol, začal si namýšľať začínajúci poslušník. Zdá sa, že som vystúpil vysoko. Panna nebies i zeme ma navštevuje. Počujem jej anjelský hlas. Zapaľujem jej zhasnutú lampadu. Aký som šťastný!
Takto premýšľal, zatiaľ čo démon pýchy neprestal do neho strieľať ohnivé šípy a poháňať ho do záhuby.
Niekedy otec Neofytos cítil, že jeho svedomie protestuje. Počul aj inú nežnú myšlienku, ktorá mu radila, ako bolo jeho povinnosťou, povedať o celej záležitosti svojmu starcovi. Ale tejto spasiteľnej myšlienke vzdoroval.
– Prečo by som to mal povedať starcovi? Je to hriech, aby som sa z toho spovedal? Je to svätá udalosť a čím tajomnejšie a mlčanlivejšie ju budem prežívať, tým viac sa zachová jej svätosť.
Rozvážny otec Ignatios zo správania poslušníka vycítil akési ťažko identifikovateľné prejavy a začal sa tým hlbšie zaoberať. Pri každej príležitosti mu pripomínal:
– Neofytos, dieťa moje, dávaj pozor. Povedz mi všetko, čo sa odohráva v tvojom duchovnom živote.
Raz ho pri spovedi prinútil podrobne vyrozprávať o celej záležitosti. S veľkou rozvahou a výnimočnou pastierskou starostlivosťou mu vysvetlil a dokázal, že padol do pasce diabla. Opýtal sa ho:
– Aké pocity si prežíval, keď si zapaľoval zhasnutú lampadu?
– Radosť a uspokojenie, že som hodný takéhoto požehnania!
– A čo ešte?
– Áno, aj niečo iné. Akési ukryté znepokojenie, aby sa môj duchovník nič nedozvedel.
– Práve toto jasne svedčí o prítomnosti diabla.
Mnoho mu povedal o sieťach nepriateľa a nakoniec poznamenal:
– Ale, oklamaný! Veď ťa podviedol diabol. Či Bohorodička potrebuje teba alebo mňa? Je jej potrebná tvoja pomoc? Dávaj pozor! Keď opäť zabúcha na dvere tvojej kélie, nepôjdeš zapáliť lampadu a ja nesiem všetku zodpovednosť.
Tak boli podstrihnuté krídla mladého mnícha! Nikdy nečakal taký neslávny koniec v tejto „vysokej“ záležitosti. Neskôr prirodzene ďakoval svojmu starcovi, ktorý ho zachránil pred pascou diabla. Teraz bol však veľmi zarmútený. Kládol si otázku: Budem ešte počuť klopanie na dvere? Ale kdeže! Len čo temné plány vyšli na svetlo vďaka rozvážnosti otca Ignatia, rozplynuli sa ako dym!

• Svätý veľkomučeník Juraj a drak
• Svätý German: Skutočné pokánie
• Najväčšie prikázanie
• Nedeľa o Samaritánke
• Isus chodí po mori