V posledný, veľký deň sviatku Isus vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije. Prúdy živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa, ako hovorí Písmo.“ To povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, ktorí v neho uverili. Lebo ešte nemali Svätého Ducha, pretože Isus ešte nebol oslávený. Mnohí zo zástupu, keď počuli tieto slová, hovorili: „Tento je naozaj prorok.“ Iní tvrdili: „On je Christos (Mesiáš).“ Ďalší hovorili: „Vari Christos príde z Galiley? Či Písmo nehovorí, že Christos vzíde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid? A tak vznikla pre neho v zástupe roztržka. Niektorí z nich ho chceli chytiť, ale nik nepoložil na neho ruky. Sluhovia sa vrátili k veľkňazom a farizejom a oni sa ich opýtali: „Prečo ste ho nepriviedli?“ Sluhovia odpovedali: „Človek takto nikdy nehovoril, ako on.“ Farizeji im vyčítali: „Aj vy ste sa dali zviesť? Uveril v neho azda niekto z popredných mužov alebo z farizejov? Je prekliaty tento zástup, ktorý nepozná zákon!“ Nikodím, jeden z nich, ktorý v noci prišiel za ním (Isusom), im povedal: „Odsúdi náš zákon človeka skôr, než ho vypočuje a zistí, čo robí?“ Odpovedali mu: „Nie si aj ty z Galiley? Skúmaj a uvidíš, že prorok nepríde z Galiley.“ Isus im znova povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto ma nasleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svetlo života.“