Šesť dní pred Paschou prišiel Isus do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam večernú hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, ktorí s ním stolovali. Mária vzala fľašu najdrahšieho pravého nardového oleja, pomazala Isusove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou oleja. Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: „Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nedali ich chudobným?“ Ale nepovedal to preto, že sa zaujímal o chudobných, ale preto, že bol zlodej, a pretože mal pokladničku a brával z toho, čo do nej vkladali. Vtedy Isus povedal: „Nechaj ju, urobila to na deň môjho pohrebu! Veď chudobných vždy budete mať medzi sebou, ale mňa vždy nebudete mať.“ Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Isusovi, ale aj preto, aby videli Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Veľkňazi sa preto rozhodli, že zabijú aj Lazára, pretože pre neho mnohí Židia odchádzali a uverili v Isusa. Na druhý deň sa veľký zástup, ktorý prišiel na sviatok, dopočul, že Isus prichádza do Jeruzalema. Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a volali: „Sláva Bohu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!“ Isus si našiel osliatko a posadil sa naň, ako je napísané: „Neboj sa, dcéra sionská! Hľa, tvoj kráľ prichádza, sediaci na osliatku.“ Jeho učeníci tomu spočiatku nerozumeli, ale keď bol Isus oslávený, spomenuli si, že to bolo napísané o ňom a že mu to urobili. Zástup, ktorý bol s ním, keď vyvolal Lazára z hrobu a vzkriesil ho z mŕtvych, vydával o tom svedectvo. Preto mu zástup vyšiel v ústrety, lebo počuli, že urobil toto znamenie.