Starec vyrozprával: „Bola Nedeľa o slepom. Cítil som vyčerpanie a prišla mi myšlienka, že ak by som mal na zjedenie trochu ryby, urobilo by mi to dobre. Nie z túžby, ale ako liek. Mal som problémy aj s črevami. Odišiel som preč. Keď som sa vracal, zbadal som vtáka veľkého ako orla, ako veľmi klesá k zemi. Zohol som sa, aby ma neudrel. Zľakol som sa, či to azda nie je nejaké pokušenie, preto som tomu nevenoval žiadnu pozornosť, ale rýchlo som vošiel do svojej kélie.
O chvíľu som opäť potreboval vyjsť vonku. Na tom istom mieste, kde som sa zohol, videl som ako sa hádže veľká ryba. Najprv som sa prežehnal, poďakoval sa Bohu a potom som zobral rybu. Ale dovolí ti srdce, aby si ju potom zjedol?“Aby si pamätal na túto udalosť a stále spomínal na Božiu prozreteľnosť, veľmi pekne namaľoval na stojace drevo svojej postele orla, ktorý v pazúroch drží veľkú rybu. Rovnako v bohoslužobnej knihe na Nedeľu o slepom na okraj strany zapísal túto udalosť, ale neskôr ju odstránil (z pokory, aby sa nestala známou). Nutne však, pretože inak by odstránil aj tropáre na zadnej strane, zostal nasledujúci fragment, z ktorého, samozrejme, vyškrtal niektoré slová (aby sa poplietol význam), ktoré sa len ťažko dali prečítať:
