Svätý German, carihradský patriarcha, v istej reči o pokání píše, že akýsi kresťan, trápený démonom smilstva, každý deň padal do hriechu a každý deň sa opäť kajal so slzami a modlitbami, hovoriac: „Pane, zmiluj sa nado mnou a vezmi odo mňa toto pokušenie, pretože som stále porazený vášňou a nie som hodný hľadieť na Tvoju nepoškvrnenú ikonu, aby som sa potešil z Tvojej sladkej tváre“. Keď vychádzal z chrámu, znovu padal do hriechu, ale nezúfal, opäť utekal do chrámu a kajal sa. Tak konal mnoho rokov, viac ako desať. A ľudomilný Boh veľkoryso prijímal jeho pokánie. Jedného dňa, keď zase padol do hriechu, bežal do chrámu, padol na zem, z hĺbky srdca stonal, smútil a trpel, prosil o zmilovanie milostivého Boha, aby sa nad ním zľutoval a pomohol mu zbaviť sa hriechu. Diabol videl, že je porazený jeho pokáním, preto sa bezohľadne a hnusne zjavil pred dverami chrámu, obrátil sa k jeho tvári a kričal:
„Násilie! Prečo ma tak prenasleduješ Isus, Syn Boží? Tvoja nekonečná láska nado mnou víťazí. Prečo prijímaš tohto smilníka a nečistého, ktorý Ťa klame každý deň a opovrhuje Tebou? Prečo ho nespáliš svojím bleskom, ale chováš sa veľkoryso a čakáš ho? Nie si spravodlivý, lebo neprávom súdiš a prehliadaš hriechy. Mňa si pre malý priestupok pýchy zhodil z nebies a vôbec si ma neľutoval. A s tým, ktorý je luhár a smilník, sympatizuješ, pretože pred Tebou plače a poslúchaš ho, aby si sa nad ním zmiloval? Prečo sa potom nazývaš spravodlivým? Veď vidím, že aj Ty prijímaš rôzne osoby a zo svojej veľkej lásky prehliadaš spravodlivého“.
Všetko toto hovoril s veľkou mrzutosťou a z jeho nozdier šľahali plamene. Hneď po tom sa z oltára ozval hlas, ktorý hovoril: Ľstivá a zhubná príšera, nenasýtil si sa tým, že si pohltil celý svet, ale chceš uchytiť a pohltiť aj toho, kto prosí o moju nekonečnú blahodať. Môžeš mu ukázať toľko hriechov, aby sa mohli porovnať s mojou krvou, ktorú som prelial za spásu hriešnikov? Moje ukrižovanie a smrť odpustili jeho hriechy. Prečo ho ty nevyháňaš, keď prichádza s hriechom, ale prijímaš ho s radosťou a nádejou, že ho získaš? A ja, ktorý som milosrdný a dobrý, keď som môjmu apoštolovi Petrovi prikázal, aby svojmu bratovi odpustil sedemkrát sedemdesiatkrát cez deň, teda štyristodeväťdesiatkrát, to znamená nekonečne, aby som mu neodpustil? Áno, odpustím mu a keďže sa ku mne utieka, nepohrdnem ním, dokiaľ ho nezískam, pretože som bol ukrižovaný za hriešnikov a roztiahol som svoje ruky na kríži, aby u mňa hľadal ochranu každý, kto chce byť spasený. Nikoho nevyháňam z mojej dobroty, aj keď dokonca tisíckrát za deň ku mne prichádza a potom zase odchádza, pretože som neprišiel na svet zavolať k pokániu spravodlivých, ale hriešnikov“.Diabol zostal stáť a nemohol odísť. Potom sa ozval iný hlas, ktorý hovoril: „Počuj tulák a nepriateľ pravdy, odsudzuješ ma, ja som však spravodlivý a súdim človeka tak, ako ho nájdem. A keďže toho, ktorý ku mne teraz prichádza, som našiel v pokání a spovedi a žiada odo mňa blahodať, vezmem teraz jeho dušu a korunujem ju ako dušu svätého, pretože toľké roky trpezlivo čakal a dúfal v moju dobrotu a neupadol do zúfalstva. Ty však, úbožiak, pozri, akej cti sa dostane tejto duši“.
Brat ležal na zemi uprostred chrámu pred ikonou Spasiteľa Christa, plakal a s bolesťou odovzdal svoju dušu. Hneď nato prišlo množstvo anjelov, vzalo jeho dušu s veľkou slávou a jasotom a prinieslo ju na miesto úľavy. Potom zostúpil Boží hnev a ako plameň padol na diabla.
