Nedeľa o Samaritánke
Evanjelium podľa Jána 4, 5 – 42 (zač. 12)
Isus prišiel do samarijského mesta nazývaného Sychar, neďaleko poľa, ktoré dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Isus, unavený z cesty, sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla žena zo Samárie nabrať si vody. Isus jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci totiž odišli do mesta nakúpiť potraviny. Samaritánka mu povedala: „Ako môžeš ty, Žid, žiadať odo mňa, ženy Samaritánky, aby som sa ti dala napiť?“ Veď Židia sa so Samaritánmi nestýkajú. Isus jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, ktorý ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‛ ty by si požiadala jeho a on by ti dal živú vodu.“ Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ teda máš živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on i jeho synovia a jeho dobytok?“ Isus jej odpovedal: „Každý, kto pije z tejto vody, opäť bude smädný. Kto sa však napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude smädný naveky, ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ Žena mu povedala: „Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“ Isus jej povedal: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“ Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Isus jej povedal: „Správne si povedala: ‚Nemám muža,‛ lebo si mala piatich mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. Pravdu si povedala.“ Žena mu odpovedala: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia uctievali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde ho treba uctievať.“ Isus jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza čas, keď nebudete uctievať Otca ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy uctievate to, čo nepoznáte, my uctievame to, čo poznáme, pretože spása je zo Židov. Ale prichádza čas, a už je tu, keď praví ctitelia budú uctievať Otca v Duchu a pravde. Nuž, a Otec chce, aby ho takto uctievali. Boh je duch a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať v Duchu a pravde.“ Žena mu povedala: „Viem, že príde Mesiáš, nazývaný Christos. Keď príde, všetko nám zvestuje.“ Isus jej povedal: „To som ja, ktorý sa rozpráva s tebou.“ Vtom prišli jeho učeníci a čudovali sa, že sa rozpráva so ženou, ale nikto nepovedal: „Čo od nej chceš?“ alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a hovorila ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som vykonala! Azda je to Christos?“ Vyšli teda z mesta a prišli k nemu. Medzitým ho učeníci prosili: „Učiteľ, jedz!“ On im však povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“ A učeníci si medzi sebou hovorili: „Vari mu niekto priniesol jesť?“ Isus im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. Nehovoríte aj vy: ‚Ešte štyri mesiace a bude žatva?‛ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa rozsievač aj žnec spolu tešili. Lebo v tomto sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste sa nenamáhali. Iní sa namáhali a vy ste vstúpili do ich úsilia.“ Mnohí Samaritáni z toho mesta uverili v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som vykonala.“ Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. A zostal tam dva dni. Keď počuli jeho slová, uverilo ich ešte oveľa viac. A žene hovorili: „Veríme už nielen preto, čo si povedala, ale sami sme počuli a videli, že on je naozaj Christos, Spasiteľ sveta.“
Prečítajte si tiež:
