Blažený Eulogios, naplnený Božou láskou, zanechal svetské starosti, slávu, vzdelanie, bohatstvo a vybral si nasledujúcu cestu pre svoju spásu:
V meste na trhu našiel bezvládneho človeka bez rúk a nôh. Keď popremýšľal o jeho nešťastí, pomodlil sa a prisľúbil Bohu:
– Pane, v Tvojom mene beriem tohto úbožiaka a budem sa o neho starať až do smrti, aby som bol spasený cez túto službu. Daruj mi trpezlivosť, aby som mu slúžil.
Potom sa k nemu priblížil a riekol:
– Chceš, aby som ťa vzal do mojej kélie a aby som ti slúžil?
– S veľkou radosťou, odpovedal bezvládny.
Eulogios ho vzal do svojej kélie a staral sa o neho: kŕmil ho, obliekal ho, utešoval ho, opatroval ho. Vďaka takejto starostlivosti bezvládny trpezlivo znášal svoj údel a bol vďačný Eulogiovi. Avšak po pätnástich rokoch ho opantal duch nevďačnosti a vzbúril sa proti nemu. Začal ho napadať nadávkami a urážkami:
– Podvodník, zlodej, ukradol si cudzie peniaze a chceš byť spasený tým, že mi slúžiš. Odnes ma naspäť do mesta, na trh, kde si ma našiel.
Inokedy žiadal:
– Chcem mäso!
Eulogios mu prinášal mäso, ale on neprestal. Kričal:
– Nie je mi tu dobre. Chcem vidieť ľudí. Chcem ísť opäť na trh. Odnes ma tam, kde si ma našiel.
Zúfalý Eulogios sa obrátil na okolitých mníchov s prosbou:
– Čo mám robiť, keď ma tento úbožiak priviedol do zúfalstva? Mám ho opustiť? Dal som predsa sľub Bohu a bojím sa. Neopustiť ho? Robí mi neznesiteľný život. Neviem teda, čo mám robiť.
Tí mu hovoria:
– Dokiaľ žije Anton Veľký, čo sa pýtaš nás? Vezmi úbožiaka, choď do jeho kélie a opýtaj sa ho. A to, čo ti povie, poslúchni, pretože jeho ústami rozpráva Boh.
Vypočul ich, vzal bezvládneho a odišiel k ctihodnému. Anton ho pozdravil jeho menom, hoci ho predtým nikdy nevidel a opýtal sa:
– Prečo si prišiel?
– Ten, ktorý ti odhalil moje meno, odpovedal Eulogios, určite ti odhalil aj môj problém.
– Viem, prečo si prišiel. Ale povedz to aj ty, aby to počuli všetci prítomní bratia.
– Našiel som na trhu tohto úbožiaka a prisľúbil som Bohu, že sa o neho budem starať, aby som bol ja spasený cez neho a on cezo mňa. Keďže ma však po pätnástich rokoch priviedol do hlbokého pokušenia, rozmýšľal som, že ho opustím. Preto som prišiel k tvojej ctihodnosti, aby si mi poradil, čo mám robiť a pomodlil sa za mňa, pretože veľmi trpím.
Ctihodný mu vážnym tónom hovorí:
– Chceš ho teda opustiť... Ten však, ktorý ho stvoril, ho neopúšťa. Ak ho ty opustíš, nájde lepšieho, ako si ty, aby sa o neho postaral.
Eulogios pri počutí týchto slov mlčal. V tej chvíli sa Anton obrátil k bezvládnemu a začal ho biť, pričom výchovne hovoril:
– Úbožiak, nehodný neba ani zeme, neprestaneš sa rúhať? Nevieš, že sám Christos ti slúži? Ako sa opovažuješ vystúpiť proti Christovi? Nie v Christovom mene sa o teba stará Eulogios?
Potom ich vzal oboch a radil im:
– Choďte a nerozchádzajte sa navzájom. Boh vám pomôže. Prišlo medzi vás pokušenie, pretože obaja kráčate ku koncu svojho zápasu a budete odmenení vencami trpezlivosti. Nerozchádzajte sa a keď príde anjel, nech vás nájde na mieste vášho duchovného cvičenia.
Dojatí týmito slovami sa rýchlo vrátili do svojej kélie a pokračovali v zápase. Po štyridsiatich dňoch spočinul Eulogios a o tri dni neskôr aj bezvládny.

• Nedeľa Pravoslávia
• Najväčšie prikázanie
• Uzdravenie posadnutých v gadarskom kraji
• Nedeľa o mýtnikovi a farizejovi
• Nedeľa Päťdesiatnice - Zostúpenie Svätého Ducha