Abba Makários Egyptský žil v hlbokej púšti ako isychasta. Trochu nižšie bol jeden skýt s mnohými mníchmi.
Raz, keď pozoroval cestu, vidí diabla a pýta sa ho:
– Kam kráčaš?
– Idem pokúšať bratov v skýte, odpovedá a vzďaľuje sa.
Neskôr ho vidí, ako sa vracia a pýta sa ho:
– Ako sa ti darilo?
– Ako by sa mi darilo? Veď všetci v skýte sa ku mne zachovali škaredo a nikto ma neznáša, odpovedá diabol.
– Nemáš tam teda žiadneho priateľa? Pýta sa ho starec.
– Mám jedného. On ma aspoň počúva.
– Ako sa volá tvoj priateľ?
– Teopemptos, hovorí diabol a odchádza.
V tej chvíli ctihodný Makários vstáva a odchádza do skýtu. Bratia, ktorí sa dozvedeli, že prichádza, vychádzajú s kvetmi v rukách, aby ho privítali. On sa však chcel dozvedieť, kto je Teopemptos. Keď ho našiel, vošiel do jeho kélie. Mních ho s radosťou prijal. Len čo ostatní odišli, abba Makários sa ho pýta:
– Ako sa máš, brat môj?
– Vďaka tvojím modlitbám dobre.
– Máš snáď ťažkosti s myšlienkami?
– Mám sa dobre.
– Čo ti mám povedať ja? Toľké roky žijem asketickým životom a všetci si ma vážia, avšak napriek mojej starobe ma nenechávajú na pokoji hnusné myšlienky.
– Ver mi, otče, aj mne sa stáva to isté.
Abba Makários sa pretvaroval, že zápasí aj s inými myšlienkami, pokiaľ mu Teopemptos neodhalil všetky svoje ťažkosti. Potom ho poučil a požehnal. Keď sa opäť vrátil do svojej púšte, zase vidí diabla a hovorí mu:
– Kam ideš?
– Opäť idem pokúšať mníchov v skýte, odpovedá a odchádza. Pri návrate sa ho ctihodný Makários pýta:
– Ako sa ti darilo pri bratoch?
– Zle, odpovedá diabol. A najhoršie na tom je, že aj môj priateľ Teopemptos, ktorý ma doteraz počúval, proti mne bojuje, a dokonca viac ako ostatní. Zaprisahal som sa, že dlho nevkročím do skýtu.

• Dionýz Eginský odpúšťa vrahovi svojho brata
• Uzdravenie ochrnutého
• Nedeľa o márnotratnom synovi
• Uzdravenie desiatich malomocných
• Svätý Ilarion Veľký sa modlí za dážď