Eutym Veľký a vodca Saracénov
Vodca Saracénov vzal svojho napoly bezvládneho syna, naložil ho na ťavu, vzal so sebou príbuzných, sprievod a všetko potrebné a vybral sa k ctihodnému Eutymovi. Až do jeho krajov sa totiž rozšírila povesť o tomto svätom mužovi:
– Žije jeden usmievavý a svätý askéta, ktorý spovedá ľudí, uzdravuje duše a vedie ich do raja Božieho pokoja.
– Koná dokonca aj zázračné uzdravenia. Taká je jeho viera a láska!
– Jednoduchý askéta, človek, naplnený pokojom, ktorý slúži iným zdarma a s radosťou. Navštevuje ho množstvo mníchov i laikov.
Išiel teda aj vodca Saracénov so svojím napoly bezvládnym synom a na každom mieste sa pýtal, kde je monastier ctihodného Eutyma.
– V blízkosti lavry Farán, na jednom mieste, vysvetlili mu akísi pastieri. Máš pred sebou ešte dlhú cestu.
Chorý mladík sa chcel rýchlo stretnúť s askétom v nádeji, že sa uzdraví. Po dlhej ceste sa pred nimi objavila lavra. Potešil sa otec i syn.
– Tu nablízku žije ctihodný.
Posilnila sa viera i nádej a vytratila sa únava po úmornej ceste. Predsa sa im podarilo nájsť veľkého Božieho služobníka.
– Svätý Boží služobník, prijmi nás vyčerpaných, zvolal otec.
Objavil sa ctihodný Eutym, pokojný a pokorný.
– Čo vás trápi, bratia moji? Spýtal sa.
– Navštívili sme všetkých lekárov a mágov v Arábii i Perzii. Utratili sme veľa peňazí, ale nijakým spôsobom nemohli pomôcť môjmu bezvládnemu synovi.
– Prosil som pravého Boha, aby ma uzdravil a vo sne som videl jedného starca s dlhou bradou... no... teba, otče. A povedal si mi: Vyhľadaj ma a Pán ťa uzdraví. Prišiel som, ctihodný otče. Uzdrav ma, prosil chlapec.
– Nie ja, dieťa moje. Lekár tiel i duší. Počul si Jeho meno?
– Áno, Isus Christos.
– Veríš v Jeho moc?
– Keďže uzdravil aj iných, verím.
– Zosaďte ho z ťavy, povedal svätý Eutym a priblížil sa k mládencovi. Požehnal ho a jemne položil svoju pravú ruku na jeho hlavu. K výšinám dvihol svoje oči a modlil sa. Hľadel na chlapca a zrazu so žiarivou tvárou a sladkým jazykom riekol:
– Pán náš Isus Christos, Boh lásky ťa uzdravuje. Vstaň, dieťa moje!
Chlapec sa usmial, zažiarili jeho oči, zružovela mu tvár a vyskočil vzpriamený.
– Som zdravý! Kričal.
– Sláva Bohu! Povedal pokorne starec.
– Verím v Isusa Christa! Zvolal otec a padol k nohám ctihodného.
– Aj my! Aj my! Volali ľudia, ktorí tvorili sprievod.
Ctihodný Eutym sa na chvíľu vzdialil, priniesol kríž a povedal:
– Jemu sa klaňajte, symbolu lásky a vykupiteľskej moci, riekol a utiahol sa do svojej kélie.
Zvesť o tomto zázraku sa rýchlo rozšírila a mnohí prichádzali, uzdravovali sa a keď sa vrátili domov, oslavovali Boha.
Ctihodný Eutym však zo strachu pred vzdávaním úcty jeho osobe zo strany uzdravených veriacich vzal svoj mešec a palicu a odišiel s jedným svojím učeníkom na horu Madan, v blízkosti Mŕtveho mora, a tam zostal. Jeho prívetivosť, pokora a láskavosť však privábila mnohých, aby prišli žiť do jeho blízkosti. Na tomto mieste bol postavený nový monastier.
Raz štyristo Arménov zablúdilo. Vyčerpaní a hladní sa ocitli v monastieri ctihodného. Eutym sa k nim priblížil a povedal:
Sadnite si, bratia. Zdá sa mi, že ste veľmi vyčerpaní.
– Celé dni blúdime, otče. Minuli sa nám všetky zásoby. Sme hladní.
– Priprav pohostenie pre bratov, prikázal ctihodný správcovi monastiera.
– Nemáme potraviny pre bratov monastiera ani na jeden deň, otče..., povedal.
– Choď do skladu potravín a uvidíš ako sa od ľudských myšlienok líši blahodať a moc Boha, riekol ctihodný s vierou v dobrého Otca.
Správca odišiel a vrátil sa dojatý.
– Sklad je preplnený chlebom, vínom a olejom, svätý otče!
– Daj sa bratom najesť a napiť, nech oslavujú Pána, povedal svätý Eutym a pokojne sa zasmial.
* * *
Mal sedemdesiatšesť rokov, keď istú nedeľu slúžil v monastieri. Zrazu zostúpilo obdivuhodné svetlo, zaplavilo ho a prebývalo na ňom až do konca svätej liturgie.
– Pozrite, pozrite, šepkali mnísi. Anjeli slúžia spolu s ním a posluhujú mu ako diakoni! Posvätil sa náš ctihodný otec Eutym! Nech máme jeho požehnanie.
JÁN ZOZUĽAK: Drahokamy múdrosti. Karyes - Svätá Hora Atos, 2005.
Prečítajte si tiež:
