Svätý Nektários sa vyznačoval pravou a hlbokou vierou v Christa, ktorú preukazoval pri rôznych životných skúškach. Ako príklad jeho viery môžu poslúžiť slová, ktoré napísal ešte ako malé dieťa v Konštantinopoli: „Christe môj, opýtal si sa ma, prečo plačem. Rozpadol sa môj odev, rozpadli sa moje topánky, moje prsty vychádzajú von a trpím. Teraz v zime je mi chladno. Včera večer som bol pri Parafentovi a on ma vyhodil. Povedal mi, aby som napísal domov, aby mi odtiaľ niečo poslali. Christe môj, toľký čas pracujem a svojej matke som neposlal žiadne peniaze... Čo mám teraz robiť? Ako budem žiť bez odevu? Zašívam, prišívam, ale trhá sa. Odpusť mi, že Ťa obťažujem. Klaniam sa Ti a uctievam Ťa, Tvoj služobník Anastáz.“ Položil list do obálky, zalepil a napísal meno príjemcu: „Pre Pána nášho Isusa Christa. Na nebesia.“ S týmto listom utekal na poštu a stretol sa s istým mužom, ktorý sa ho opýtal:– Kam bežíš, Anastáz?
– Na poštu, aby som poslal list.
– Ak chceš, vezmem tvoj list na poštu, pretože idem týmto smerom, odpovedal muž.
Anastáz mu dal list. Muž sa zahľadel na obálku a s prekvapením prečítal: „Pre Pána nášho Isusa Christa. Na nebesia.“ Zo zvedavosti otvoril obálku a keď prečítal obsah listu, zachvátil ho údiv. Rozhodol sa, že kúpi topánky a dá ich chlapcovi. Zabalil ich do balíka a napísal: Odosielateľ: Pán náš Isus Christos. Príjemca: Anastáz.
