V jednom skýte jedli spolu niekoľkí mnísi. Bol medzi nimi aj vtedy mladý abba Ján Kolovos. V istom momente vstal jeden starší kňaz, vzal džbán s vodou a ponúkol bratov. Mnísi zo zbožnosti nevzali od neho vodu. Abba Ján si však zobral. Ostatní sa začudovali a opýtali sa ho:
– Ako ty, najmladší zo všetkých, si sa opovážil prijať službu starca?
Ján Kolovos odpovedal:
– Keď vstanem ja, aby som ponúkol vodou, radujem sa, keď ju odo mňa ostatní berú, pretože dostanem za to odmenu. Preto som teda prijal vodu od kňaza, aby som mu zabezpečil odmenu lásky. Ale prijal som ju aj preto, aby sa nezarmútil, keby nikto neprijal jeho ponuku.
Všetci obdivovali mladého mnícha a poučili sa z jeho rozvážnosti.

Raz abba Ján kráčal s niekoľkými bratmi po púšti. Avšak zotmelo sa a ich sprievodca stratil cestu. Mnísi to pochopili a opýtali sa starca Jána:
– Čo budeme robiť, otče? Náš sprievodca stratil cestu a hrozí nám smrť v tejto strašnej púšti.
Starec im riekol:
– Nič mu nehovorme, lebo sa zarmúti. Hľa, čo urobíme: Ja poviem, že choroba mi nedovoľuje pokračovať v ceste ďalej, ale zostanem tu až do svitania a potom nájdeme cestu.
Tak sa aj stalo. Zdržali sa na tomto mieste do rána a nezarmútili brata.

• Bohom poslaná ryba
• Paisij Svätohorský
• Podobenstvo o boháčovi a chudobnom Lazárovi
• Svätý Arsénios Kappadocký
• Modlitba optinských starcov