Istý snaživý mních bol tvrdo napadnutý démonom smilstva. Počas tejto ťažkej skúšky navštívil známeho askétu a oboznámil ho so svojimi pokušeniami a skúškami.Askéta však nemal hlbokú osobnú skúsenosť tohto zápasu a povedal mu, že je nedôstojný nosiť anjelskú podobu mníchov.
Dotyčný mních bol sklamaný svojím stavom a rozhodol sa opustiť svoju pustovnícku kéliu a chcel sa vrátiť do sveta. Božia prozreteľnosť ho však nenechala. Stretol ho abba Apollon, ktorý bol rozvážnejší a mal väčšie skúsenosti s útokmi diabla, a keď ho zbadal rozrušeného a zamračeného, priateľsky sa ho opýtal:– Kam si sa vybral, brat môj, a prečo si taký zarmútený?
Zahanbil sa a mlčal. Na naliehanie abbu Apollona sa však priznal:– Sklamal som sám seba a vraciam sa do sveta.
Počas rozhovoru, ktorý nasledoval, mu vyrozprával, ako dospel k tomuto záveru. Rozvážny starec mu poradil:– Nečuduj sa pokušeniam, ktorým si bol vystavený a nezúfaj. Pozri sa na mňa. Napriek tomu, že som sivý a starý, strašne ma napadajú podobné pokušenia. Nezarmucuj sa teda ty, ktorý si mladší, kvôli telesnému vzplanutiu, ktoré hasne nielen vďaka ľudskému snaženiu, ale predovšetkým vďaka Božej pomoci.
Osvieteným pedagogickým prístupom sa Apollonovi podarilo presvedčiť mnícha, aby sa vrátil do svojej kélie. Chcel však dať príučku aj nerozumnému askétovi. Postavil sa preto pred jeho kéliu a začal sa modliť:– Pane, Ty, ktorý dovoľuješ, aby nás napadali pokušenia kvôli nášmu úžitku, pošli prosím pokušenie, ktorému bol vystavený mladší brat, tu na tohto starca, aby sa teraz v praxi naučil tomu, čo sa nenaučil za toľké roky. A nech sa tiež naučí, že musí spolutrpieť so všetkými, ktorí sú vystavení pokušeniam.
Len čo skončil túto modlitbu, uvidel čierneho človeka ako stojí v blízkosti kélie a mieri na starca ohnivými šípmi. Po chvíli sa otvorili dvere kélie, z ktorej vyšiel starec, naplnený bolesťou a zármutkom, rozhodnutý ísť do mesta. Kráčal po tej istej cestičke, ktorú si pred ním vybral aj mladší brat. Abba Apollon sa ponáhľal zastaviť ho:– Kam si sa vybral, otče môj, a prečo si taký rozrušený?
Hanba bola teraz omnoho väčšia. Ticho nepreniknuteľné. Apollon ho nechcel viac mučiť. Naplnený láskou mu dal príučku, aby sa druhýkrát správal zhovievavo a s rozvahou k všetkým, ktorí sú skúšaní a trpia:– Vráť sa do svojej kélie a usiluj sa spoznať sám seba a svoje vášne, aby si videl celú hĺbku a šírku svojich slabostí. Pochop tiež, že si ani na chvíľu nemohol znášať pokušenia mladšieho brata, ale rozrušený a vystrašený si sa vybral do sveta. Zamysli sa nad tým, že sa ti naskytla príležitosť povzbudiť mladšieho brata, ktorý bol tvrdo skúšaný a ty si ho priviedol do zúfalstva. Hoci sám si nemohol zniesť to isté pokušenie, predsa si sa nahneval na brata a nerozvážne si ho pohnal do katastrofy.
Zásah starca Apollona zachránil mladého mnícha a zároveň poučil starého askétu, aby s rozvahou a láskou pristupoval k skúšaným bratom.
