... Píšeš mi, že sa chceš dozvedieť, aká nevyhnutná je spoveď. Uvádzaš, že skôr si sa spovedal často, ale teraz si prestal, lebo ktosi sa z teba vysmial. Nemal si to urobiť. Veď koho svet nevysmial? Či nepoznáš slová: „Beda tomu, kto sa bude smiať tu, pretože tam bude plakať a nariekať!“ Uvádzaš, že sa venuješ vinici. A darí sa jej, lebo sa o ňu staráš a obrábaš ju. Ale ak by si niekto všimol tvoju vinicu a vysmial by sa z teba, pretože ju starostlivo obrábaš a staráš sa o ňu, prestal by si sa o ňu starať? Určite nie.
Ako si mohol prestať starať sa o svoju dušu, ktorá je cennejšia ako všetky vinice na svete? Keď zomrieš, len svoju dušu vezmeš so sebou! Svoju vinicu necháš tu. Starostlivosť o kultiváciu duše je dôležitejšia ako všetky iné. Len námaha o vlastnú dušu má hodnotu vo večnom živote, preto ťa prosím: Kajaj sa a začni sa zase spovedať.
